Jsem Marek a mám 45 rokov a prvé porno som videl niekedy na konci strednej školy, čo bolo koncom 90. rokov. V tých časoch ešte nebolo úplne bežné, aby mal človek doma internet. Dostať sa k „nahotinkám“ nebolo jednoduché. Pornofilmy sa šírily predovšetkým na videokazetách, neskôr sa napaľovali na CD-čka. Ale späť k môjmu „porno-príbehu“.
Po prvý krát som sa zoznámil s internetovým, voľne dostupným pornom keď som mal okolo 20 rokov. O pár rokov neskôr už bolo porno každodennou súčasťou môjho života. Bol som závislý, ale v tom čase som si to ešte neuvedomoval. Osveta ohľadom škodlivosti pornografie veľmi nebola. Aspoň ku mne sa žiadne informácie nedostali. O porne som sa v podstate s nikým nerozprával, ale viem, že ho pozeral každý chalan či mladý muž. Nadobudol som pocit, že o porne sa síce nemá nahlas rozprávať, ale v zásade sa jedná o úplne normálnu a neškodnú zábavu.
Bol som veľmi plachý, takže prvé rande som mal až keď som mal 23. Môj vzťah k pornu sa tým, ale veľmi nezmenil. Samozrejme v obdobiach, kedy som bol sám, som „konzumoval” oveľa viac porna ako keď som mal partnerku. Dnes už viem, že závislosť nie je o kvantite, ale o pravidelnosti. A nutkanie pustiť si porno som mal bez ohľadu na to či som bol alebo nebol vo vzťahu.
To ľahko dostupné, bezplatné porno som si naozaj naplno užíval. Viac ako reálny sexuálny život s mojou partnerkou. Ten mi nestačil. Niežeby som mal taký veľký sexuálny apetít, ale šimpanz vo mne sa nevedel nabažiť tej porno-ilúzie, že môže mať všetky tie sexi samice na internete. Stačí len kliknúť.
Od soft erotiky k hard core pornu
Moja porno-cesta mala podobný priebeh ako u väčšiny chlapov, čo nasadli na tento šialený vlak. Pritvrdzoval som. Keď som mal 23 a menej tak mi stačila soft erotika. Postupne som sa však prepracoval až k hard core prasačinám. No ani to mi nestačilo. Myslím, že tak okolo tridsiatky som sám zatúžil byť pred kamerou.
Ale len pred vlastnou webkamerou, pretože som bol príliš bojazlivý na to, aby som sa prihlásil na porno casting. Sex cez webkameru, či presnejšie masturbácia na webkamere, je akýsi pomyselný vrchol porno-pyramídy. Vlastne to nie je vrchol, ale skôr pád na úplné dno.
Žil som dva životy. Jeden „svetlý“ a druhý „temný“. Chodil som do práce, stretával sa s kamošmi, mal som priateľku. Mal som niekoľko vážnych vzťahov, ale väčšina z nich sa rozpadla po jednom až dvoch rokoch. Som si istý, že aj porno malo na tom zásluhu. Uprednostňoval som masturbáciu a virtuálny sex pred skutočným milovaním. Ako sa roky míňali, dostal som sa do fázy, že mi porno stačilo raz týždenne.
Život v sebaklame
Mal som 40 rokov a nahováral som si, že je to v poriadku, pretože mi stačí „jedna dávka” porna týždenne. Že som borec, ktorý to má pod kontrolou. Dnes viem, že to bol sebaklam. Vždy keď som sa v nedeľu vracal od priateľky, myslel som už na svoje virtuálne milenky. Dokonca som si vravel, že je lepšie keď ju podvádzam s pornoherečkami ako so skutočnými ženami. Typická racionalizácia.
Po porne som vždy cítil výčitky, bolo mi zo seba zle. Hnusil som sa sám sebe. Na jednej strane som kritizoval povrchnosť modernej doby, na druhej strane som tajne masturboval pri porne. Zlom prišiel keď som narazil na kurz 30 dní bez porna. Mal som vtedy 44 rokov. Veľa som si od toho nesľuboval, ale povedal som si, že to skúsim. Už na tretí deň som relapsol, ale pokračoval som ďalej. Poctivo som si zapisoval do tabuľky dni keď som abstinoval. A išlo to. Zvládol som 30 dní bez porna.
Vyslobodenie alebo cesta je cieľ
Rozhodol som sa dokonca stať sa e-koučom. Cítil som potrebu angažovať sa, pomôcť aj iným vyslobodiť sa z začarovaného kruhu závislosti na porne. Za pomoci spomínaného kurzu 30 dní bez porna a e-kouča, ktorý mi bol pridelený, som pomaly začal chápať príčiny a spúšťače mojej porno závislosti. Začal som byť oveľa viac pozornejší k mojim emóciám, stavu mysle, nálade a podobne. Zistil som, že porno nemá až tak veľa spoločného s libidom ako som si dovtedy myslel.
Často som užíval porno ako „tabletku” proti depresii, stresu, hnevu, frustrácii a iným tzv. negatívnym emóciám. Inokedy boli zas spúšťačom „lechtivé” obrázky na sociálnych sieťach, v reklamách atď. Začal som si na tieto spúšťače dávať pozor a ak to bolo možné, vyhýbať sa im. Vďaka e-koučinku som zistil, že som si z porna spravil (zlo)zvyk, ktorý je možné nahradiť novými (dobro)zvykmi. Porno som si dával väčšinou v piatok alebo nedeľu v približne rovnakom čase. Bol to taký rýchly spôsob ako sa uvoľniť, silná dávka dopamínu na jedno kliknutie. Namiesto toho som si v tom čase púšťal hudbu alebo podcast a snažil som sa nebyť vo svojom obvyklom „porno čase” pri počítači.
Všetky tieto drobné, ale veľmi užitočné informácie o sebe mi pomohli bojovať so závislosťou na porne. Nielenže som si naplno uvedomil, že som bol dve desaťročia „závislákom”, ale navyše som pochopil mechanizmy, ktoré vo mne spúšťali potrebu pustiť si porno. Sebapoznanie, sebareflexia a všímavosť boli, resp. stále sú pre mňa tie najsilnejšie zbrane proti pokušeniu. Rovnako ako vizualizácia toho akým človekom (ne)chcem byť.
Povzbudenie na záver
Dnes mám za sebou 250 dní bez porna. Cítim sa slobodnejší, ľahší a mám k sebe oveľa lepší vzťah. A k ženám tiež. Je to skvelý pocit. Som si vedomý toho, že moja cesta k vyslobodeniu nie je na konci, pretože riziko relapsu tu stále je, ale to úsilie „byť čistý” rozhodne stojí to za to.
