Začiatky a randenie
Myslela som si, že na pláži pri jazeru je ideálna šanca na zoznámenie sa. Hrala som v bikinách volejbal a muž, ktorý sedel oproti, na mňa uprene pozeral. Neodolala som a zavolala ho hrať do kruhu. Zaujali ma jeho hlboké tmavé oči, ktoré ukrývali lásku aj smútok. Chodili sme spolu asi 2 roky, keď ma požiadal o ruku.
Nemala som ešte usporiadané hodnoty, tak sme sa nevyhli ani intímnostiam pred svadbou. Bývali sme spolu. Jeden večer som precitla zo spánku na gauči a zistila „že som uprostred diania“. Manželove „užívanie si“ ma nabudilo a tajne som sa pridala. Pornografiu som videla po prvýkrát a skonštatovala: „Prekvapivo zaujímavé.“
Po svadbe
Prvé momenty manželského spolužitia boli fajn. Ale ozaj len momenty. Ako plynuli mesiace, začínalo mi vadiť, že pri intímnych chvíľkach pozornosť venuje prioritne iným ženám. Pornografia pre mňa už viac nebola až taká neškodná. Problémy nastali zhruba v čase, keď sme sa po roku presťahovali do väčšieho bytu. Manžel bol voči mne pasívny a keď som od neho niečo chcela, musela som ho „ručne nabudiť“. Ešte sme nemali deti.
V tom čase som prehodnocovala svoj život, uverila som v Krista a zmenili sa mi hodnoty. Veľa sme sa po večeroch s manželom rozprávali o živote a postupne som si upravovala svetonázor.
Pamätám si ale aj na večer, keď som si išla ľahnúť s tým, že počkám na manžela, „veď možno niečo bude“. Zaspala som sama. V noci, keď som precitla som počula manžela z obývačky a uvidela prenikajúce svetlo. Užíval si pred televízorom. Bolo už pol štvrtej v noci. Obrovsky to zabolelo pri srdci. Šla som sa zblázniť. Ako mohol? Ja trápna som ho čakala túžobne v spálni! Pamätám si štyri ťažké dni, ktoré nasledovali. Nevedela som ani prehovoriť. Výjavy z „nočnej mory na živo“ sa mi stále premietali hlavou a ja som nebola schopná normálne fungovať.
Ostatné oblasti vo vzťahu fungovali. Možno príjem bol neistý, lebo manžel pracoval u šéfa, ktorý zo zásady zadržiaval výplatu. Povedala som si: „Tak toto nie. Kreativita v intimite je moja silná stránka.“ Pred manželstvom som mala vyše desaťročný vzťah a tam som v tejto oblasti zožala samé komplimenty. „Je to predsa také krásne a také to bude aj manželstve!“ Bola som štíhla, so súmernou postavou, tvár ako z obrázku, dávala som si veľké nádeje.
Aké bolo ale moje sklamanie, keď mi v manželstve nefungovalo nič, čo v predchádzajúcom vzťahu ☹. Manžel nereagoval na sexy spodné prádlo, ani na len podväzky, zvádzanie tančekmi, vyzývavé foto, správy…nič. Chytala ma panika: „Toto je zas čo?“ Nezvládala som to, kritizovala som manžela za jeho pasivitu, bránil sa o intimite aj hovoriť, bránil sa bozkávaniu, nerobilo mu potešenie dotýkať sa ma. Navyše som ho aj otvorene porovnávala s bývalým partnerom, na ktorého som bola stále naviazaná. Už len kvôli pekným spomienkam. Intimita sa pomaly stávala niečím, čo sa mi spájalo s trápením a častými traumami. Dokonca som zistila, že jedným z virtuálnych „nabudení“ boli aj fotky ženy, s ktorou bol reálne v kontakte už z čias pred svadbou. Počúvala som telefonáty, kde ma spolu ohovárali. Ach.
Plánovanie rodičovstva
Držali nás pokope pekné chvíle v manželstve, spoločné priateľstvá, zariaďovanie bytu, rozhovory o živote, kino. Robili sme spolu rozpočet, plánovali deti. Tie sme ale nemohli mať. Manželovi zistili nízku kvalitu spermií a mne neplodnosť (kvôli nepriechodnosti obidvoch vajcovodov). Možno to bolo znamenie zhora, že máme počkať, poriešiť si najskôr veci. Dlho sme si zisťovali informácie, zvažovali adopciu, modlili sa, až sme sa rozhodli pre umelé oplodnenie.
Teraz to hodnotím ako neuvážený krok, lebo skutočným dôvodom mojej neplodnosti bol spazmus, ktorý súvisel pravdepodobne s podvedome prežívaným stresom. Keďže sa nedarilo ani počatie umelým oplodnením, bola som na liečení v kúpeľoch. Kvôli zaľúbeniu som tam prvýkrát zaváhala, či nakoniec neodídem od manžela.
Detičky
Jeden krásny zážitok sa mi spája s pobytom v Tatrách a manželovou služobnou cestou. Zmenili sme prostredie, príroda miesto internetu a televízora. Na seminári som bola skoro medzi samými mužmi. Cítila som sa úžasne! Manžel ma sám zavolal na izbu a inicioval bozky, neskôr viac. Nádherné! Takéto by to malo byť! Počala som dvojičky. Pravdepodobne to bolo ale tým, že sa podaril tretí zákrok umelého oplodnenia. Mne bolo smutno, že ešte aj splodenie detičiek bolo spojené s manželovým orgazmom pri plagáte polonahých černošiek (a to v kabínke na odber spermií). Keďže sme si to mohli dovoliť, zamestnali sme opatrovateľku a po roku a pol sa nám narodil syn už bez umelého oplodnenia.
Starostlivosť o deti bola na mne, nakoľko sme založili firmu a manžel počas mojej materskej podnikal. Stále obhajoval pozeranie pornografie ako niečo na čo má právo, proste je to jeho záľuba, ktorá „ho na mňa nabudzuje“. Nezmysel! Nikdy po tom za mnou neprišiel, že sa túži milovať aj so mnou. Žiarlila som na tie ženy, ktoré ho priťahovali v televízii, mobile, na tablete. Boli medzi nami hádky. Prestávala som manželovi dôverovať, nakoľko sa s pornografiou skrýval. Bolo to ako múr, ktorý stál medzi nami.
Pornografia bola niečo ako zlo, čo koexistovalo s manželom v manželstve. Bála som sa si ľahnúť, kým ešte manžel pozeral televízor, bála som sa, aká noc nás zase čaká. Intímny život som síce u manžela zvádzaním „vybavila“, ale bolo pre mňa nepochopiteľné, že mám záujem len ja. Bojovala som s pocitmi viny, že som to zas nevydržala a niečo chcela. Bolo obdobie, keď som sa rozhodla pre abstinenciu a pokúšala som sa o život v čistote, zapisovala som si pokušenia, ktoré ma viedli k masturbácii, a tak sa mi celkom darilo.
Závidela som všetkým priateľkám, ktoré sa sťažovali, že majú intímne aktívnych manželov. Bola som ako „extra druh“, všetky knihy, vtipy, relácie, filmy, proste všade som počula o tom, že muž je v sexe aktívnejší ako žena. Ako som mohla túžiť po tom, že manžel mi bude „modré z neba nosiť“ kvôli milovaniu sa so mnou. On proste túžil po virtuálnom svete žien. Tisíckach žien. Chorobne chudých. „Myslel na druhú.“
Keď som vypla televízor, alebo sa postavila v noci pred obrazovku, manžel bol agresívny a často ma aj udrel. Raz sa mi podarilo zázrakom zaheslovať porno kanál. Skúšala som lepiť baliaci papier na obrazovku televízora s odkazmi nakreslenými farbičkami alebo temperkami. Skúšala som všetko, prosby, výkriky….áno výkriky do prázdna…bola som so všetkým sama…nikto to nevidel…nikto by mi neuveril, že manžel ruší nočný kľud…tichým pozeraním „do pekla“…nikto nebol tam, keď hrubo zobudil mňa aj ťažko uspaté deti….bez spoločnej modlitby sa ťažko prežilo do rána…v noci sa nedá zavolať ani naj kamoške.
Pokúšala som sa prosiť manželovu sestru a mamu, aby mi pomohli, dohovorili mu. Moji rodičia to len odbili slovami: “Tvoj muž si aj tak urobí po svojom“. Sestra to videla, nič ale nemohla urobiť. S bratom som v kontakte nebola. Časom som sa vyčerpala a fungovala na pokraji svojich síl. Raz som zaspávala len s prianím, že ak prežijem, o pár mesiacov budú Vianoce a ja si zapálim jednu sviečku.
Bola som naplnená strachom z ďalšieho utrpenia, ktoré príde. Manžel vstával po prebdenej noci neskoro, zamestnancom bol zlým príkladom. Keď skončilo prajné obdobie na trhu, zamestnanci sa rozutekali, zákazky neboli a keďže manžel odmietal zamestnať sa, začalo 7ročné obdobie dlhov.
Manžel stratil moju dôveru aj po profesijnej stránke. Ako gembler, dúfal, že veľká zákazka všetko vyrieši. Keď bola rodinná oslava, on jediný bol zatvorený s notebookom v izbe. Miesto toho, aby sa môjmu otcovi prihovoril, rozprával mi o Hitlerových zuboch, ktoré sú kdesi zahrabané. Bol čudákom, sledoval konšpiračné filmy. Bral si spotrebný úver za úverom, aby uživil rodinu. Mal jediného priateľa, s ktorým nebol ani v kontakte. Na ulici oslovoval pekné ženy, aby si dokázal, že je ešte atraktívny.
Ja som už prišla o psychické zdravie, fungovala som na pokraji zrútenia. Pri kojení tretieho dieťaťa sa dostavila laktačná psychóza. Pamätám si ako som chcela popri troch malinkých deťoch upratovať schody, aby som si zarobila. Spásou mi boli rodičia, sestra a svokra, ktoré ma striedali pri deťoch. Chodila som na duchovné obnovy, stretávala sa s kamarátkami, občas som si kúpila kvietok, sama som zašla do divadla.
Počas materskej som absolvovala množstvo kurzov (arteterapia, kurz profirodičovstva, Montessori kurzy). Bol to spôsob, ako sa udržať nad hladinou. Maľovala som. Nechcela som pre manžela večné zatratenie, hoci niekedy som si povedala, že s ním by trápenie odišlo. Vravela som si, že ak odídem ja, možno opäť bude striedať ženy, ako pred manželstvom a do neba sa asi nedostane.
Úvahy o odluke
Oddýchla som si aspoň u rodičov, kde som pravidelne cestovávala. Keď som sa opýtala mamy, či sa s deťmi môžem presťahovať k nej, len stručne skonštatovala, že mám ísť za svojím mužom. Bolo to ako skočiť s tromi deťmi z lietadla padákom s pocitom, že dopadnem na horiacu planinu, a tam budem opäť sama s tromi deťmi zápasiť z dňa na deň o život.
Boh zasiahol v momente, keď som už nevládala ďalej. Manželovi som ukázala podnájom vedľa mojich rodičov, kde sa s deťmi chcem presťahovať. Keďže vedel, že príjem z materskej mi bude stačiť pokryť náklady, zareagoval.
Po šiestich rokoch manželstva prvýkrát vyslovil, že porno je niečo zlé a uznáva, že mi ubližuje. Ako neveru to síce neuznal, ale keďže sľúbil, že s tým prestane, opäť som sa nadýchla a odišla späť domov. Domov? Kvôli nefunkčnému vzťahu to bolo miesto ohrozenia, kde som sa vracala len vždy, keď som načerpala sily mimo, hoc aj na daždi, ktorý ma hladil kvapkami, vietor vial vo vlasoch, potešila sa koncertom, pozerajúc naň cez otvorené okno kulturáku, rozhovorom na pumpe, výjazdom do centra mesta, kedy som pomohla neznámemu stopárovi.
Všade som bola obľúbená, bola som úspešná v práci, muži mi dávali komplimenty vo vlaku, v obchode, na ulici, len pre manžela som „mala až centimeter tuku na bruchu navyše“. “Ja za to môžem, že on pozerá porno. Keby som mala po celý deň úsmev na tvári, bol by ok…”
Boj so závislosťou na pornografii
S manželom sme neskôr zistili, že prestať nevie. Skoro som to neustála, keď sa mi dostal do rúk článok, svedectvo od závislého muža na pornografii v časopise Milujte sa! Bolo tam napísané aj to, že manžel mal minimálne 2 roky abstinovať, kým sa rozhodol začať si vzťah so ženou. Okamžite som vyhľadala psychologičku. Vedela som už, že je to závislosť ako každá iná a terapia by nám pomohla. Manžel neprišiel. Druhýkrát prišiel neskoro a hovorili o tom, že mám problém ja, lebo neviem zabudnúť na bývalého partnera.
Začala som si aktívne vyhľadávať informácie o tejto závislosti. Zakrátko som už aj slúžila ako dobrovoľníčka vo Fóre Života, prednášali sme na školách, cez Porno je lož som spoznala a bola v kontakte s bývalými pornoherečkami. Manžela som predstavila speváckemu zboru, kde spieva doteraz. Nepriamo som sprostredkovávala situácie, aby mal možnosť dostať sa na mužské víkendovky, opekačky a našiel si kamarátov.
Ako deti rástli, postupne manžel upravil svoj režim a neskôr už vstával ráno a s deťmi pomáhal. Boli sme na modlitbách uzdravenia, manžel začal chodiť na spovede, zdôveril sa so závislosťou priateľom. Boli sme zrazu dvaja proti jednému zlu. Postupne sme získavali informácie, svedectvá naživo a moje prednášky boli pred čoraz väčším publikom. Natáčali sme rádiu aj s manželom. Informácie, a ďalšie informácie , vôľa, pevné odhodlanie. Postupne si manžel našiel zamestnanie, ale recidívy prichádzali neustále.
Časom, možno kvôli veku a poklesu testosterónu však manžel stratil schopnosť intímneho života so mnou úplne. To ma zlomilo. V momente, keď som mala žať ovocie môjho seba záporu zažívať „raj“, v ktorý som dúfala.
Moja slepá ulička
Na ulici mi manžel do očí znova ospevoval príťažlivosť žien okolo, mňa márne čakajúcu na kompliment na koncerte zakrýval šálom. Stále sníval o sexidole, žene, s ktorou bol v kontakte, mňa nazýval naopak „chorou“…. DOSŤ!
Cez zoznamku som si našla „princa“ a odsťahovala sa s deťmi do podnájmu. Manžel bol v šoku. Zbehlo sa to tak rýchlo a on sa už len mohol bezbranne pozerať na šťastie, ktoré prežívam s deťmi a s iným mužom. Pocítil trpkú príchuť nevery a padol na dno. Pochopil akú mám pre neho cenu.
V priebehu roka dosplácal dlhy, po mojej iniciatíve sa skončil vzťah so ženou, ktorá manžela odvádzala od manželstva a zneužívala, prejavoval mi lásku viacerými spôsobmi. Pornografiu zabalil a nastúpil „reštart mozgu“. Sám našiel duchovné vedenie, neskôr sa ospravedlnil za hrubé správanie a bitky, vstúpil do terapeutickej skupinky NePornu.
Pochopil, že musí byť pevnejší ako blokovacie programy a nechodil už ani na facebook a ani na webstránky modeliek. Úplne inak začal rozmýšľať. Uznal, že moje emočné výstupy voči nemu nebola choroba, ale „ubolená duša“. Všetko prehodnotil.
Šťastný koniec
Momentálne už fungujeme ako usporiadaná rodina, ja konečne zažívam domov plný lásky a bezpečia, deti oveľa lepšie zvládajú školu, hádky utíchli, teším sa že mám jedného úžasného a v práci úspešného muža po svojom boku. Intímny život sa obnovil a keby aj nie, vzťah vo vernosti a dôvere je krásny ako nič iné. Manžel si zaslúžil dobrú ženu za svoje skutky. Je hrdinom nielen pre mňa, ale aj dobrým príkladom pre svoje deti.
