Od malička som bol vychovávaný v učiteľskej rodine – dedo z maminej strany a moja mama. Stal som sa rýchlo dedov nástroj na dokazovanie si jeho traumy – chcel syna, mal 3 dcéry. Lásku som dostával (ak som poslúchal), velebili ma, všetko ma učili ako z učebnice, pravidlá, vysvetľovania, zákazy, príkazy. Ak som neplnil nariadenia, bol som zmätený a lásky sa mi nedostalo – práve naopak – porovnávania, hodnotenia a škatuľkovania. Taktiež som nepociťoval žiadnu zodpovednosť za svoje skutky. Každý môj prúser v škole vyriešili a nič mi nevysvetlili, resp. som sa z toho stále „nejak dostal“ a neniesol som následky. 

Rýchlo som si zvykol a k tomu som sa krásne a pomerne rýchlo naučil kráľovsky klamať. Veď je ľahšie sa vyhnúť vypočúvaniu, keď povieš to, čo chcú počuť, že? Je lepšie povedať, že je to v pohode, nič sa nedeje, než aby boli Tvoje pocity rozoberané a nakoniec zhodnotené „tak to nie je“, „to tak nemôžeš brať“, „veď ostatní to vnímajú ináč“, „nebuď slaboch“, „nefňukaj, nič to nie je“ a tak ďalej…

Okrem toho základka bola cirkevná, takže kostol skoro každý deň. Páčilo sa mi to, miništroval som, chcel som urobiť dojem. Chcel som sa páčiť hlavne dedovi, ten chodil do kostola stále a všade vtesnával Boha. Chceli zo mňa profi futbalistu (dedov nesplnený sen), ale aneuryzma na hrudnej aorte to prekazila. Doteraz som cítil pocit zlyhania, že som ich nepotešil a že som nemohol byť ich predĺžená ruka na splnenie ich snov.

Uvoľnenie

No to sklamanie a frustrácia sa prejavovala asi najviac začiatkom puberty, kedy som prvýkrát zazrel časopisy, prípadne katalógy so spodným prádlom alebo prvé videokazety, neskôr CDčka. Mali sme zdroj, kamoša, ktorý to požičiaval a napaľoval. Masturbácia aj 8x denne, každý deň, tešil som sa domov, že budem pozerať porno alebo nejaké obrázky. Mal som to stále v hlave, bol to taký môj únik od reality, ktorá sa mi nepáčila. Proste som sa uvoľnil, dostal do hlavy dopamín a bolo lepšie. Na všetko trápenie som „zabudol“, lebo som vedel, že ak budem masturbovať, bude mi fajn. 

Prvý sex som mal v 17. Možno by som mohol aj skôr, keby som nepočúval mojich kamošov „incelov“ (involuntary celibate – skupina mužů, kteří záměrně nerozvíjí intimní vztahy se ženami, zejména na základě předchozích odmítnutí nebo zklamání. V extrémních polohách hnutí nabývá i násilných, nenávistných prvků a dehonestace žen, pozn. red.), ktorí mi hovorili: „Kašli na holky, poď radšej vypiť, my sme tvoji bratia, predsa sa na nás nevykašleš kvôli holkám…“. Stále som ich počúval, ako sa im vysmievali: “Ta má okuliare, veľké prsia, je nízka, má veľký zadok, smiešné vlasy,…” a ja som im veril. Veď predsa o mňa mali záujem, tak samozrejme, že budú mať pravdu a príde taká nejaká „ideálna“ ako v porne. No neprišla. Nikdy. 

Moje prvé vzťahy

Dokonca aj pri moje prvej sexuálnej partnerke som pravidelne masturboval a predstavoval som si, že som pornoherec. K tomu potom pribudli tiež frustrácie alebo ako to nazvať. Začal som pochybovať o veľkosti svojho prirodzenia (že v porne to vyzerá väčšie), vydržia tam dlho, aj hodinu, a že to všetci majú radi, veď to je predsa príjemné. 

Jediný úsek bez porna počas môjho života som mal začiatkom vzťahu s mojou manželkou, kde som ho sledoval fakt minimálne, pretože som nepociťoval frustráciu ani nič podobné. Podviedol som ju ale už v prvých mesiacoch 2x. Vytvoril som si paranoju, že ma podvádza ona. To bola ale zároveň zámienka na to, aby som ju mohol podviesť ja, keby ma náhodou odkopla pre niekoho lepšieho (v čo som aj naozaj veril – nedal som sám sebe šancu na to, aby ma mohla milovať takého aký som). 

Chcel som získať skúsenosti, chcel som si vyskúšať niečo z porna, chcel som byť lepší ako pornoherec. Tým som si aj dodával odvahu a obhajoval som si to, pretože manželka bola vtedy skúsenejšia, scestovanejšia, vzdelanejšia, veď preč by aj nie, je o 3 roky staršia. Potom otehotnela a dostali sme sa pod nátlak mojej rodiny, ktorá ma vedela tak dokonale ovládať a zmanipulovať, že som im veril všetko. Najprv podvedome, potom vedome. 

Po každej konfrontácii, po každej hádke s rodinou a následne s manželkou som skončil uspokojovaním sa nad pornom. Mal som to stále v hlave, predstavoval som si to s kolegyňami, náhodnými okoloidúcimi, snívalo sa mi o tom. Popri tom som si z manželky urobil pornoherečku – skúšali sme rôzne polohy, presne ako v porne. 

Kľam pokračuje

Raz keď chcela manželka oživiť náš vzťah, navrhla pozrieť si porno. Ja som vtedy celý stuhol ako keby odhalila moje tajomstvo a zapieral som: „Fuj, to nie, to nechcem, ja na také veci nepozerám. Už som z toho predsa vyrástol.“ Zároveň som jej aj klamal, že nemasturbujem, pričom som si to robil sám dosť často. Aj kvôli výdrži v posteli, no nepomohlo to. Stále to bolo krátke a stereotypné. Proste ako porno, kde všetko ide podľa plánu a vieš, čo nasleduje a ako to skončí. Len o dosť rýchlejšie. 

Manželka začala mať podozrenie, že ju podvádzam. To sa od prvých nevier začiatkom vzťahu nestalo, ale všetko tomu nasvedčovalo. Navyše, bol som tak závislý, že mi bolo ľahostajné ako sa manželka cíti alebo čo chce riešiť. Nevšimol som si ako mi dcérka vyrastala pred očami. Akoby včera mala mesiac a teraz v takmer desiatich rokoch som jej už ukradnutý. 

Veď preč by aj riešiť nejaký problém, keď je to nepríjemné. Radšej odkývam že áno, hej, bude to nejak dobré. Zaklamem, potlačím emócie, veď vypustím ich a uvoľním sa pri porne, no nie? A fungovalo to. 

Hádky prešli do vyhostenia zo spálne na gauč do obývačky. To vyústilo do absencie sexu a ja som dva roky neriešil problém. Veď som mal porno, ktoré ma utešilo. Dva roky som bol bez sexu. Bol som tak hrdý priznať si, že som urobil chybu. Zdvihnúť hlavu a niečo s tým urobiť. Nie, porno ma predsa uspokojovalo.

Bod zlomu

Raz som došiel do situácie a stavu, kedy som si porno pozeral v gauči za bieleho dňa a oproti mne sedela manželka a nič netušila. Bol som v takom stave, že mi to ani nespôsobilo erekciu. Čumel som na to hodiny, zaujímali ma určité scény, určité polohy a podobne. Potreboval som to, mal som toho plnú hlavu. 

Postupne som z tých predstáv a sexuálnej frustrácie, ktorú som potlačoval, prešiel na stránky eskortu. Začal som pozerať na to, čo všetko môžem za peniaze dostať až som si ako na nejakom e-shope dohodol stretnutie a naplnil som svoje zvrhlé chúťky z porna. Podviedol som manželku znovu. Áno, síce po 10 rokoch, ale znovu. Vyšiel som s tým von. Obhajoval som si to, zapieral som, nehovoril úplné verzie, až zo mňa nakoniec vyšlo, tak ako to celý čas bolo.

Koniec pretvárky

Priznal som moju frekvenciu sledovania porna. Nechcel som veriť tomu, čo som sa o tom dočítal. Nechcel som veriť, že existuje závislosť na porne, proste nie. Až som to pripustil, vnímal som to ako veľkú kardinálnu zradu v mojom živote. Veľmi silný úder pod pás. Veď to predsa bolo niečo, čo ma upokojilo, bolo tu pre mňa stále, dostupné, zadarmo a príjemné. 

Sekol som s tým prakticky zo dňa na deň. Nedovolil som si to už pozerať, ale mal som samozrejme nutkanie a predstavy v hlave ešte mesiace po tom. Som veľmi hrdý človek a nedokázal som prijať fakt, že ma porno zradilo, tak som si proste povedal, že to už nezapnem. 

Bolo naozaj ťažké dostať to z hlavy. Absťáky bolí – zapieranie, že na to nemyslím, že už to mám von z hlavy. Vymenil som telefón, web prehliadač, rituály pri večernom sprchovaní (tam s tým bojujem stále ). 

V tom všetkom mi pomohla aj moja milovaná manželka, ktorá si prešla peklom a ktorá mi pomohla aj so závislosťou od porna. Keď sa ma na to aktívne pýtala, rozoberali sme to, došlo to aj do sarkastických poznámok a vtedy som pociťoval, ako to mizne. 

Vonku zo závislosti?

Podľa mňa je to ako droga. Bol som závislák aj od cigariet, pil som každý deň (aj keď niekedy „len“ pivo, no tiež ma to vypínalo z reality) a ak by som si pozrel porno znovu, zas do toho spadnem. Aj napriek všetkým poznatkom, ktoré mi potvrdili, že porno je tak hnusná, nízka energia, kde človek zo seba robí tovar, znehodnocuje sám seba, ponižuje svoje telo, pohlavie a ukazuje ľuďom nereálne veci, čo nemajú s láskou ani vzťahom nič spoločné. Vytvára len utrpenie a falošný obraz o ženách, mužskom prirodzení a sexe obecne. 

Naučil som sa z toho veľmi veľa, ale hlavné a najpodstatnejšie je to, že dokonalá krása neexistuje! Proste nie je. No a čo, že moja žena má celulitídu, nemá vyretušovaný zadok, nemá umelé prsia, nemá umelé zuby, umelé mihalnice, botoxové pery, deseticentimetrové nechty. Našiel som v nej takú ženskosť a takú príťažlivosť, ktorú som doteraz nevidel cez tieto porno filtre. Vidím ju takú aká je. Krásna, prirodzená, živá, vitálna s takou ženskosťou, ktorá srší na desiatky metrov od nej, pretože je to žena, matka, manželka, kamarátka, milenka a sexuálna bohyňa v jednom. Ale má svoje chyby a tie z nej robia človeka, živého, reálneho a prirodzeného.