Začalo to spoznávaním seba samého a zoznamovaním sa s vlastným telom, skôr ako zábava, túžba po neznámom, než ako „chcem si vybudovať chorý návyk na pornografii a masturbácii, a návyk na riešenie konfliktov a uhasínanie napätia v sebe“. Spomínam si, keď som sa prvýkrát dostal ku kondómom na WC v jednom nákupnom centre, kde sa dali kúpiť. Ja som si ako zvedavý chlapec balíček kúpil. Nevediac, čo s ním budem robiť. Ale bol som frajer. A raz, ani neviem prečo, som si povedal, dám si ho a zapnem si nejaké neslušné video. A stalo sa. Aj predtým som mal myšlienky na dievčatá, kde s nimi konám rôzne sexuálne praktiky, ale vtedy sa mi to zhmotnilo od nereálnych predstáv k reálnym obrazov. Toto by som pomenoval ešte ako normálne a zdravé, bolo to v čase polúcie a vývinu sekundárnych pohlavných znakov.
Intuícia napovedala, že to nie správne
Problém nastal postupne. Keď som si začal zvykať na to, že svoje ťažkosti a problémy budem riešiť takto. A potešenie nabralo celkom iný smer. Myslím, že už od začiatku alebo v prvých rokoch pozerania porna som si uvedomil, ako katolík, že je to hriech. Tak som sa vždy po tomto skutku šiel vyspovedať a ľutoval som toho, čo som spravil. Spovedník bol ku mne vždy milosrdný a uvedomujúc si ťažkosti dospievania ma povzbudzoval, aby som s tým bojoval. Cítil som veľkú oporu a pomoc z jeho strany. I keď som prakticky nevedel, čo s tým robiť.
I napriek mojim pevným predsavzatiam polepšiť sa a nikdy viac už nepozerať porno a nemasturbovať, som nevedel prestať. Neustále som sa k tomu vracal a padal a padal a padal. Počas strednej školy som bol veľmi hanblivý, utiahnutý, netrávil som veľa času s kamarátmi, veľmi som sa za to v duchu obviňoval a bral to ako najväčší problém v mojom živote, z ktorého sa musím dostať, inak môj život nemá zmysel. Trápil som sa. Začal som odmietať vzťahy, pretože som si povedal: „najprv si vyriešim tento svoj problém, až potom pôjdem do vzťahu.“ Bál som sa. Šlo to tak roky a roky.
Začarovaný kruh
Skúšal som rôzne bezplatné programy, dával som si predsavzatia – budem bez mobilu, nebudem používať sociálne siete, budem sa každý deň modliť, budem chodiť do kostola, každý deň, nebudem používať PC apod. Vôbec nič nepomáhalo, vždy som sa každý týždeň, dva vrátil k pornu. Nevedel som, čo mám robiť. Boh mi vždy odpustil, vždy som chodil na spoveď. Ale ako vyriešiť tento už aj psychologický problém, závislosť/alebo nezdravý návyk (ťažko je mi nazvať sa závislým).
Bod zlomu
Obrat nastal na intráku na vysokej škole, raz počas jedného stretka s mužmi (stretká edoxu90) sa jeden chlap priznal, že mal počas týždňa problém s pornografiou a dlhodobo s tým bojuje. Ostal som vtedy veľmi zarazený, prekvapený a aj potešený. Povedal to na rovinu, bez okolkov, nahlas pred nami a vyznal sa úprimne, pokorne. Prvýkrát som vtedy zistil, „Nie som v tom sám.“ Veľmi ma povzbudilo jeho priznanie a neskôr aj priznanie ďalšieho muža v skupine. Niekedy v tom čase som sa dozvedel o projekte NePornu, ani neviem ako. A začal som robiť kurz 30 dní bez porna. Na začiatku som mal opäť raz ako pri mnohých iných pokusoch nereálne predstavy typu – toto mi pomôže sa z toho naisto dostať. Po prvých dňoch úspechu, sa však neskôr dostavili aj prvé neúspechy. Nevedel som, ako si pomôcť, ťažil ma pocit samoty, opustenosti a beznádeje. Vyčerpaný po mnohých rokoch. V kurze som priebežne pokračoval s prestávkami niekoľkých týždňov, až mesiacov. Podľa toho ako sa mi darilo/nedarilo, ak sa mi darilo, nechodil som na kurz. Keď som opäť padol, hneď som sa vrátil do kurzu a napísal koučovi.
Prvé zdieľanie problému
V jednom zamyslený bolo povedané, že by sme o svojom probléme/závislosti mali niekomu povedať. Prišlo mi veľmi zraňujúce a obnažujúce niekomu povedať, čím si prechádzam. Preto som to vypustil a snažil sa riešiť si sám svoj problém. Až nakoniec, keď som bol opäť raz po páde, zničený, znechutený z vlastnej existencie a z neschopnosti zbaviť sa porna, som sa rozhodol zavolať jednému kamarátovi a povedať mu o tom. Povedal som mu to, nepamätám si ako, ale povedal som mu pravdu, nechcel som od neho radu, ani kritiku (to by ma položilo, ešte viac), ani pomoc. Chcel som len, aby ma vypočul. Povedal som mu, čo mám na srdci, odľahlo mi a uľavilo sa mi, už som nemusel niesť svoj kríž sám. Povzbudil ma a spýtal sa ma aj na iné veci zo života, trochu sme hľadali z čoho to môže prameniť. Došli sme k vzťahu s mojím otcom, ktorý nie je (nepovedal by som, nie je dobrý, je zlý, ten vzťah nie je). Môj kamarát Filip bol milosrdný a prijal moju zranenú dušu.
Ako na hojdačke
Moja cesta pokračovala a ja som padal a vstával, ale už som to mohol niekomu povedať a slobodne sa s niekým baviť o pornografii (niekedy s ostychom). Pokračoval som v kurze a ďalšie zamyslenie, ktoré ma donútilo niečo zmeniť, bolo o blokovacích softvéroch. Uvedomoval som si, že sám si neviem povedať DOSŤ pri pokušení a rozhodol som sa zaplatiť si jednu blokovaciu apku (peňaženku to bolelo), ale čo nič nestojí, za nič nestojí. A posunul som svoju abstinenciu na vyšší level. Vďaka danej apke som vydržal abstinovať asi mesiac, čo bolo neuveriteľné a oslobodzujúce. Ale ja som stále hľadal cesty ako sa vrátiť k pornu (najmä v čase pokušenia) a podarilo sa mi apku obísť. Zistil som, že počas abstinencie som nemyslel len nato, ako sa vrátiť k pornu, ale žil som naplno. Preto som si apku nechal, lebo síce som ju vedel obísť, ale stále mi bránila v niektorých činnostiach a cítil som väčšiu zodpovednosť za svoje správanie, lebo som za ňu platil.
Poučenie a cesta k lepšiemu životu
Kurz sa mi podarilo dokončiť asi po pol roku (áno, viem, mal trvať iba tridsať dní). Po skončení kurzu som pochopil veľa podstatných skutočností. Napr. nemal by som sa toľko obviňovať za svoje hriechy, mal by som žiť viac spoločenský život (to sa mi podarilo), nemalo by byť mojím hlavným cieľom vyhýbať sa pokušeniu, ale robiť zmysluplné a užitočné veci a vedieť si oddýchnuť! Nebáť sa nič nerobiť (všetko má svoj čas, čas nič nerobiť, aj čas všetko robiť), sexualita je normálna súčasť mňa, aj iní muži bojujú s pokušením žiť v čistote, mať sa rád. Po skončení kurzu som zrušil blokovaciu apku s rozhodnutím vytvoriť si vlastný plán abstinencie a prevziať všetku zodpovednosť za seba na seba. Cítim sa slobodnejší, lebo viem, že môžem pozerať porno, ale viem, že nechcem.
Zápasili jste také se závislostí na pornu? Podělte se s druhými o svůj příběh a napište nám.
