Počas života sa učíme veľmi veľa o akademických témach, ovládame niekoľko jazykov, pravidlá fyziky, ale veľmi málo sa učíme o pravidlách nášho srdca, alebo o tom, čo sa nám to deje, keď sa v nás zobudí prirodzený sexuálny pud.
Na láske naozaj záleží!
V organizácii Tlakový hrniec veríme, že aj dnešní mladí ľudia majú sen a potenciál žiť v kvalitnom životnom vzťahu s dobrým partnerom. Dúfame, že aj vďaka našej práci budú mať študenti lepšiu šancu uspieť v tomto sne. Lebo na láske a vzťahu skutočne záleží!
Najväčšiu časť našej práce tvoria preventívne programy na školách pre žiakov od 8. ročníka ZŠ, až po maturantov. Venujeme sa trom témam: Neplánované tehotenstvo, Vzťahy a manželstvo a Riziká pornografie – táto je najžiadanejšou témou.
Robíme aj semináre pre rodičov a odborníkov a to najmä na tému Ako komunikovať s deťmi na intímne témy, ktoré sú často tabu. Staršie generácie o nich možno nerozprávali, a preto často nevedia, ako podať tieto informácie ďalej svojim deťom. Veľa o tom si môžete prečítať v knihe s názvom Láska žije offline. S učiteľmi a odborníkmi hovoríme najmä o možných situáciách v triede a ako ich riešiť.
Sprevádzanie s niekým, kto ich skutočne miluje
Témy otvárame aj na ZŠ, lebo je to obdobie, kedy mladý človek dospieva i dozrieva, mení sa fyzicky, emocionálne, nastáva v jeho živote veľa zmien, začína vnímať svet iným spôsobom – najmä čo sa týka vzťahov – začína sa viac osamostatňovať, kriticky myslieť, uvažovať viac o budúcnosti, či preberať čoraz viac zodpovednosť za svoje konanie. Preto chceme mladým jednak dávať priestor, aby sa mohli vyjadriť, uvažovať, premýšľať spoločne a obohacovať sa vzájomnými názormi, vďaka ktorým sa veľa učia. Taktiež im ale chceme ponúknuť prevenciu, aby vedeli odolávať nástrahám, ponúkame im rôzne nástroje prevencie, ale i pomoci.
Samotná mládež sa o tom s niekým rozprávať chce a aj potrebuje. Sami mladí nám povedia, že chcú raz mať verné, autentické, úprimné a trvalé vzťahy, ale nemajú sa veľmi odkiaľ učiť, ako takéto vzťahy vedieť aj žiť. Ak sa opýtame, aby vymenovali nejaké filmy, knihy alebo niečo, čo by ich mohlo naučiť žiť životné monogamné vzťahy, tak naozaj ostáva v triede ticho.
Deti by ideálne chceli tieto témy otvárať s rodičmi, ale to sa deje veľmi zriedka. Sprevádzanie sexuálnym dozrievaním by malo predovšetkým prebiehať s niekým, kto ich skutočne miluje, a to sú rodičia. Tí však tápajú. Často nevedia zvoliť správne slová, boja sa, že budú dieťa predčasne sexualizovať, alebo naopak, že dieťa už aj tak vie viac, ako on sám. Niektorí cítia aj výčitku, že nie sú kompetentní hovoriť o sexualite, nakoľko ich skúsenosti nie sú pozitívne, alebo sa dopustili rôznych prešľapov.
Naplnenie v online svete
Nie zriedka sa však v triedach stretávame s tým, že sa mladí učia z pornografie, vnímajú ju ako edukačnú pomôcku ,,ako byť (raz) dobrým milencom/dobrou milenkou“. V tejto perspektíve sa však častokrát ocitnú v návale ďalšieho tlaku, či od blízkeho okolia, alebo z médií. Taktiež si normalizujú deformované obrazy sexuality a vzťahov.
Potom sa stretávame so skúsenosťou, že deti už na 1. stupni ZŠ sú obťažované svojimi rovesníkmi nie len verbálne, ale i fyzicky, alebo fotením na WC. Mnohé nemajú regulovanú činnosť na telefóne, nik im neukazuje hranice zvedavosti, a niektoré deti prosto „len chcú zapadnúť“ do partie, v ktorej sa možno ani necítia dobre, ale aspoň nie sú samé.
Mladí v online priestore taktiež hľadajú úľavy od stresu, či dokonca dúfajú, že tam nájdu prijatie a ocenenie. Tomu je v dnešnej dobe umelej inteligencie jednoduché podľahnúť. V súvislosti s tým sme sa taktiež v našej praxi stretli s randením s ChatBotom, kedy mladá slečna nevedela z toho von, aj keď chcela; ale napríklad aj s nedovoleným preposielaním upravených fotografií.
Čo mladých najviac zaujíma?
Aj keď naše programy nie sú postavené na príbehoch našich lektorov, žiaci sa najčastejšie zaujímajú práve o to, čo majú naši lektori za sebou. Mnohí sme motivovaní chodiť do škôl pre naše vlastné príbehy, ponaučenia, kotrmelce, sami sme v niečom pohoreli, alebo nám niekto pomohol. Toto všetko sa pretavilo do túžby prihovárať sa mladým.
Takže otázky mávame typu: Ako sa vám podarilo prestať s pornom? Ako je možné, že ste so svojim manželom od 18 rokov? Nebojíte sa vstúpiť do manželstva bez toho, aby ste so svojim snúbencom vopred žili v jednej domácnosti? Aký je ideálny vekový rozdiel na vzťah? Aký je ideálny bodycount? Vedeli by ste odpustiť neveru? Ako by podľa vás malo vyzerať ideálne rande? … a mnohé iné.
V podstate sa pýtajú konkrétne otázky, chcú počuť reálne odpovede skutočných ľudí a ich skutočných príbehov. Je z toho cítiť túžbu po tej „človečine“, ktorú možno v online priestore hľadajú, ale kdesi hlbšie vedia, že ju tam nenájdu.
Rodič je TOP
Tretina detí pozeráva porno pravidelne (aspoň 1x za týždeň) – väčšinou pre svoje emočné prežívanie a majú k nemu takmer neobmedzený prístup. To nie je obyčajné konštatovanie, alebo zaškatuľkovanie si generácie. To je najmä výzva na nás, aby sme si to uvedomili a premýšľali, čo s tým spravíme.
Rodičovské zámky, samozrejme, existujú. Mali by ísť ruka v ruke s komunikáciou s dieťaťom alebo dospievajúcim. Pri komunikácii s mladými na intímne témy sa aj my snažíme hľadať správnu mieru, aby deti boli varované, no neboli paralyzované našimi obavami.
Čo je však veľmi podstatné, ak chceme viesť s dieťaťom rozhovor na podobnú tému, tak najprv by sa každý rodič mal spýtať sám seba a ujasniť si otázku, či vidí v pornografii problém. V pornografii ako takej, v pornografii u detí a mládeže. Taktiež by si mal ujasniť svoj vlastný pohľad na sex – čo to pre neho znamená a podobne.
Sexualita je vo svojej podstate krásna, má prinášať radosť, spojenie, slasť, pokoj. Je to vysoká hodnota, ktorú by si mal človek vážiť, vyslovene sa o ňu starať, aby nám vo vzťahu slúžila celý život, nie len pár rokov v mladosti. Ak sexualita prináša opak, teda emočné zranenie, pocit hanby, oddelenie, nepokoj, smútok, tak niečo nesedí a bolo by dobré sa zamyslieť, čo treba vo svojich postojoch zmeniť.
Mladí po tom bažia, a my sme vyzvaní ukazovať lásku, hovoriť o kráse sexu, aj keď to v našich životoch nie je ideál. U detí musí prevažovať pozitívne info o sexe. Kedykoľvek, ideálne od rodičov! Najmä v nízkom veku, kým sú rodičia pre nich autoritou – s ich názormi a reakciami potom porovnávajú všetko ostatné. Cieľom rodičovstva by malo byť, okrem iného, vychovať samostatného zodpovedného človeka. Preto ale najprv rodičia musia prebrať svoju dávku zodpovednosti a nečakať, že deti budú múdrejšie ako oni.
Sexualita naša každodenná
Minimálne v téme pornografie v spojitosti s deťmi by sme nemali túto tému brať ako bezproblémovú. A ak ju ako problém vidíme, nemali by sme ju ignorovať a čakať, že „sa to nejak vyrieši“, veď to prehrmí a pod. Kľúčový je vzťah a komunikácia s dieťaťom. Riaďme sa pravidlom krátko a často. Čiže nie jeden veľký osudový rozhovor keď má dieťa 13. Je dobré urobiť z toho tému rovnako dôležitú ako iné témy.
Ak vychovávam svoje deti k cnostiam, ako napríklad k čestnosti, vytrvalosti, schopnosti odpúšťať, tak to nerobíme cez jediný veľký rozhovor, pri ktorom by sme sa všetci cítili trápne. Proste tieto hodnoty zaradíme do bežného života, podľa toho aké situácie a ponaučenia vystanú.
V sexuálnom sprevádzaní to robme rovnako. Tie situácie, kedy môžeme tému otvoriť, sa vyskytujú často. Napríklad máme tehotnú susedu, tak si preberieme ako prichádza k počatiu. Alebo mama má menštruáciu a môže si rozobrať s deťmi čo to znamená cyklus. Alebo si vo filme dvaja dajú vášnivú pusu, tak sa po filme môžeme porozprávať o tom, prečo sa niekto s niekým vôbec chce bozkávať. Tých tém je tak veľa a pritom sa nie vždy nutne týkajú samotného pohlavného aktu.
Škola – druhý domov
Častokrát nám rodičia na seminároch vravia, že škola od nich vyžaduje, aby ich dieťa v 5. alebo aj nižšom ročníku ZŠ malo osobný smartphone kvôli školským povinnostiam. Rodič často dieťaťu v tom veku nechce takéto zariadenie dať nie preto, že možno finančne na to nemá, ale preto, že vie, aké riziká to prináša.
Avšak cíti na seba tlak a dokonca nevidí podporu od iných rodičov. Cíti sa v situácii sám, veľakrát teda spraví, čo je „nutné“. Avšak nemusí to tak byť. Niekedy sa stačí ozvať, mať odvahu, a ani neviem, koľkí zmýšľajú rovnako, či podobne. A v neposlednom rade by mal rodič taktiež apelovať na zariadenia, kde dieťa trávi veľa času bez jeho dozoru – najmä školu – ako má zabezpečenú ochranu na wifi, školských PC či tabletoch.
Dieťa trávi v škole ohromné množstvo času, je to jedna z prvých pôd, kde tvorí iné ako rodinné vzťahy, učí sa zručnostiam – a častokrát je odkázané samo na seba. Preto priestor, v ktorom sa nachádza, by mal byť bezpečný. Samozrejme, škola môže robiť mnoho prevencie, a tým nemyslíme nutne hneď o pornografii. Môže otvárať témy sebahodnoty, dobrých ľúbostných vzťahov, ako nepodľahnúť tlaku pop kultúry, o nelátkových závislostiach, viesť žiakov ku kritickému mysleniu… toto všetko súvisí aj s témou sexuality a pornografie.
Taktiež by škola mala mať vypracované postupy, čo robiť, keď si napr. žiaci cez šk. zariadenia rozposielajú intímne fotografie, ak sa natáčajú na WC napr. kvôli výzvam na soc. sieťach a pod. Dôležitá je spolupráca so šk. psychológmi, ak sú, centrami poradenstva a prevencie, ale, keď je to potrebné, pokojne aj spolupráca s políciou – minimálne sa poradiť. Výchovno-vzdelávacie zariadenia by sa nemali báť nastaviť si vlastné pravidlá, ktoré sú možno prísnejšie ako priemer. Určite nebudú na škodu, ak budú aj s rodičovskou komunitou predebatované v prospech vývoja a prospechu detí.
Škola by sa nemala báť tému pornografie otvárať na rovinu aj s rodičmi, ktorí častokrát nemajú taký prehľad a zdroje ako pedagógovia. Je preto vhodné, aby škola ponúkala vzdelávania, webináre, semináre pre rodičov a spoločne sa ako komunita o túto tému zaujímali. Tak, ako to, čo dieťa prežíva doma, vplýva na to, aké je v škole, tak to platí aj naopak. Komunikácia škola-rodič by preto mala byť veľmi častá, jasná a zameraná na dobro dieťaťa.
V praxi však častokrát škola má nejaké predpoklady o rodičoch a naopak, rodičia o škole. Tieto predpoklady im naháňajú strach, tak sa citlivých tém radšej nikto nedotýka a ostáva ticho. Naše deti zatiaľ pozerajú porno.
Buďme teda odvážni, preberme zodpovednosť a šírme krásu, dobro a pravdu.
Autorka článku:
Zuzana Priesolová
lektorka z Tlakový hrniec, n. o.
